|
Mikroorganizmy negatívne
pôsobia na knižničné a archívne dokumenty predovšetkým v podmienkach
vhodných pre ich rast (zvýšenie vlhkosti materiálu pri haváriách,
vhodná teplota a substrát – celulóza, bielkoviny, koža a pod.).
Papier v týchto podmienkach je atakovaný extracelulárnymi enzýmami
(predovšetkým celulázy), kyselinami a môže byť sprevádzaný tvorbou
rôznych pigmentov. Postupne sa rozpadá, čím sa znehodnocuje a
zároveň sa stáva aj zdrojom kontaminácie.
Okrem toho, zo stien
i uskladnených
materiálov sa môžu sporogénne mikroorganizmy dostávať do ovzdušia,
a tak sa dostať do kontaktu s človekom. Plesne môžu vyvolávať,
predovšetkým u ľudí so zníženou imunitou, alebo u ľudí dlhodobo
vystavených ich negatívnemu pôsobeniu rôzne chorobné stavy
(mykózy, mykotoxikózy, mykoalergózy).
Jednoznačná a rýchla identifikácia
mikroorganizmov je jednou zo základných podmienok pre určenie
miery nebezpečnosti účinku mikroorganizmov na knižné nosiče
a
na človeka.
V priebehu doterajšieho riešenia bolo cieľom identifikovať baktérie
a vláknité huby izolované v SNK Martine a SNA v Bratislave.
Identifikácia
mikroorganizmov
sa uskutočňovala na základe určenia morfologických, fyziologických
a biochemických vlastností a bola porovnaná s modernou a rýchlou
metódou priameho sekvenovania PCR produktov amplifikovaných
z oblastí génov pre ribozomálne RNA.
Bola vytvorená „banka mikrobiálnej
kontaminácie knižných depozitov“ ktorá má ako edukačný, tak
aj
výskumný význam (umožňuje testovať napr. sterilizačný proces,
biodegradabilitu, mikrobicídne účinky preparátov s reálnymi
mikroorganizmami).
Výsledkom je aj návrh vybavenia mikrobiologického
laboratória v podmienkach
ochrany knižných dokumentov a jednotlivé činnosti, ktoré
by mali byť v jeho kompetencii. |